Download PDF
Back to stories list

Áũ kí Yúkú be Hen and Eagle Kuku na Tai

Written by Ann Nduku

Illustrated by Wiehan de Jager

Translated by Edektia Valente, Ociti Caleb, Aga Khan

Language Aringati

Level Level 3

Narrate full story The audio for this story is currently not available.


Ándrá ũ’dú rĩ sĩ, áú kí ándrí jó Yúkú bé wórí gá. Kí ándrí jó ũá ásí ígbé sĩ ãríŋá ãzí rĩ kí ábé pírí. Í kí ákó pírí kí ídé ãlú. Í ‘bã ází álu jó ngápí la jó ‘dawú.

Once upon a time, Hen and Eagle were friends. They lived in peace with all the other birds. None of them could fly.

Hapo zamani za kale, Kuku na Tai walikuwa marafiki. Waliishi kwa amani na ndege wengine. Hakuna kati yao aliyeweza kupaa.


Ú’dú ãlú, líkí ‘dé í’bá drĩ ãngú gá. Yúkú mũ ákóná ndrú álí. Ágó ándé trũ. Yúkú jó, “Lé gérĩ ãzí ácíjó rãísĩ lá ‘bá ádrú cí.”

One day, there was famine in the land. Eagle had to walk very far to find food. She came back very tired. “There must be an easier way to travel!” said Eagle.

Kuna siku njaa ilitokea. Ikamlazimu Tai kutembea umbali mrefu kutafuta chakula. Alirudi akiwa amechoka sana. “Lazima kuwe na njia rahisi ya kusafiri!” Tai alisema.


Ángú ũwíjó múké ‘bó rĩ vũtígá, áú ‘bá ágílí ází úníámbá lá cĩ. Í’dó ‘bíkô í’bá wórĩká árĩŋá rũ rĩ kí trá. “Ũsó kí ãlú ámádrĩ ‘bíkô rĩ kí drí gá,” jó íní. “’Dá ícó lé ‘dí félé la ácíŋá ní ádrú jó íwákó rú rã.”

After a good night’s sleep, Hen had a brilliant idea. She began collecting the fallen feathers from all their bird friends. “Let’s sew them together on top of our own feathers,” she said. “Perhaps that will make it easier to travel.”

Baada ya usingizi mnono wa usiku, Kuku alijiwa na wazo zuri sana. Akaanza kukusanya manyoya yaliyodondoka kutoka kwa ndege wenzao. “Tuyashonee haya manyoya juu ya manyoya yetu,” Kuku alisema. “Labda itaturahisishia kusafiri.”


Árĩŋá pírí kí drídríŋí gá, Yúkú í lú ándrá síndání trũ tórómé ágá ní, síní, í’dó ‘bíko só drídrí. Ídé íní úpípí kí ũníámbamba rú írĩ, vútílága ngájó ú’rugá áú ‘bá drígásí. Áú ándré jó Yúkú ní ífé jó mání síndání ‘bíkô sójó, gbóŋá rú Áú ándré ándé gá rá. Á’bé síndání kábádí drígá ‘dá sí mújó ákóná á’díjó í ãnzí ‘bání kúkú gá lé áyu.

Eagle was the only one in the village with a needle, so she started sewing first. She made herself a pair of beautiful wings and flew high above Hen. Hen borrowed the needle but she soon got tired of sewing. She left the needle on the cupboard and went into the kitchen to prepare food for her children.

Tai pekee ndiye aliyekuwa na sindano kijijini, kwa hiyo akaanza kushona wa kwanza. Akajitengenezea mabawa mawili mazuri na akapaa juu ya kuku. Kuku aliazima sindano lakini akachoka kushona baada ya muda mfupi. Akaacha sindano kabatini na akaenda jikoni kuandaa chakula kwa ajili ya watoto wake.


Wó ísú ‘dísí árĩŋá ázírí ndré kí Yúkú nga’ ágá lé rã. Múkí áú ándré zí í’bání síndání féjó sí í’bádrí úpípí rí só jó sínĩ. Sá wéréŋá vútí gá, áríŋá kásárá í’dó úngá úrú ga.

But the other birds had seen Eagle flying away. They asked Hen to lend them the needle to make wings for themselves too. Soon there were birds flying all over the sky.

Lakini ndege wengine walimwona Tai akipaa. Wakamwomba Kuku awaazime sindano ili nao wajishonee mabawa pia. Muda si mrefu ndege wakawa wamepaa na kuzagaa anga zima.


Áríŋá ásíjó rĩ ní síndání ágú gá úgógó, ísu ‘dísí Áú ándré í yu. Síní áyú ãnzí ‘dúkí síndání ‘dí í’dó kí ává sínĩ. Í’bání ándéjó áváŋá sí’bó rí vútígá, á’bé kí síndání cínyákí drí gã.

When the last bird returned the borrowed needle, Hen was not there. So her children took the needle and started playing with it. When they got tired of the game, they left the needle in the sand.

Ndege wa mwisho aliporudisha sindano aliyoazima, Kuku hakuwepo. Kwa hiyo watoto wake wakachukua sindano na wakaanza kuichezea. Walipochoka na mchezo wao, wakaiacha sindano kwenye mchanga.


Índróláŋá ‘dásí, Yúkú újá dó ágó. Áí síndání síní í’dí ‘bá bíko álópí ácíŋá íjó sírí kí sójó úgogó. Áú ndré ángú kábádi drí gá. Úndré kuku a. Úndré ángú lícó drí gá pírí. Wó ísú síndání kú.

Later that afternoon, Eagle returned. She asked for the needle to fix some feathers that had loosened on her journey. Hen looked on the cupboard. She looked in the kitchen. She looked in the yard. But the needle was nowhere to be found.

Baadaye jioni Tai akarudi. Akaomba sindano ili aweze kushona baadhi ya manyoya yaliyokuwa yameanza kulegea alipokuwa safarini. Akaangalia kwenye kabati. Akaangalia jikoni. Akaangalia uani. Ila sindano haikupatikana.


Áú úci rú Yúkú dri, “Ífé lú mání ú’dú ãlú. Mí vá mí úpípí kí úsú sí ngájo ákóná nd’rujó lé ídí rá.” Yúkú jó, “Áfé lú míní ú’dú ãlú ídí. Ídrí síndání dí ísú kú, mí mádrí tílágá mí mváŋá ãlú rí fé áyũ.”

“Just give me a day,” Hen begged Eagle. “Then you can fix your wing and fly away to get food again.” “Just one more day,” said Eagle. “If you can’t find the needle, you’ll have to give me one of your chicks as payment.”

“Nipatie siku moja,” Kuku alimwomba Tai. “Halafu utaweza kushona bawa lako na kuruka tena kwenda kutafuta chakula.” “Siku moja tu,” alisema Tai. “Kama hutaipata sindano, itabidi unipe kimoja cha vifaranga vyako kama malipo.”


Yúkú ní ámújó drúsí ínírĩ sí ‘bórí sí, ísú áú ándré lá cínyákí á úvá, wó ísú síndání kú. Íjó ‘dísí, Yúkú újá ásá vúgá ‘dó ó’pkó’si áú ‘bá mváŋá álú rĩ ‘bijó. Yúkú ‘dú í’dí mújó trúní. Í’dójó ú’dú ‘dásí, Yúkú drí úngá úlí ágá, í’dí áú ándré í sú cínyákí a íré ágá síndání ndrújó.

When Eagle came the next day, she found Hen scratching in the sand, but no needle. So Eagle flew down very fast and caught one of the chicks. She carried it away. Forever after that, whenever Eagle appears, she finds Hen scratching in the sand for the needle.

Tai aliporudi siku iliyofuata, alimkuta Kuku akichakura mchangani, ila hakukuwa na sindano. Kwa hiyo Tai alishuka kwa kasi na kukwapua kifaranga kimoja. Akaondoka nacho. Tangu hapo, kila Tai anapojitokeza humkuta Kuku akichakura kwenye mchanga akitafuta sindano.


Yúkú ‘bá indri ácá jó únókú gá ‘bó, áú ándré lá í ánzí kí ‘bá bile índú lí. “Ímí ápá ángú úlé rí gá rísĩ ázílá ángú áí gá rí sí rá.” Íkí do ũmví lá: “Ámá ádrú ázázá rú kú. Ámá ápá rá.”

As the shadow of Eagle’s wing falls on the ground, Hen warns her chicks. “Get out of the bare and dry land.” And they respond: “We are not fools. We will run.”

Kila kivuli cha mabawa ya Tai kinapoonekana ardhini, Kuku huwatahadharisha vifaranga vyake. “Tokeni kwenye eneo la wazi.” Na wanajibu: “Sisi si wajinga. Tutakimbia.”


Written by: Ann Nduku
Illustrated by: Wiehan de Jager
Translated by: Edektia Valente, Ociti Caleb, Aga Khan
Language: Aringati
Level: Level 3
Source: Hen and Eagle from African Storybook
Creative Commons License
This work is licensed under a Creative Commons Attribution 3.0 International License.
Options
Back to stories list Download PDF