Descargar PDF
Regresar a lista de cuentos

Mahewu Magozwe

Texto Lesley Koyi

Ilustraciones Wiehan de Jager

Translated by Arnold Mushwana

Lengua xitsonga

Nivel Nivel 5

Contar el cuento completo El audio no está disponible actualmente.


Eka doroba ra mphesaphesa ra Giyani a ku ri na swifanyetana swo pfumala makaya. A swi amukela xin’wana na xin’wana lexi siku ri swi khomeleke swona. Hi mixo wun’wana a va ri ku sungeni ka mimete ya vona endzhaku ka loko va etlerile epatwini exirhamini. Ku ringeta ku tikufumeta va tshiverile ndzilo hi nthyaka leri a ri ri eka xo chela thyaka. Exikarhi ka swifanyetana leswi a ku ri na loyi a vitaniwa Matewu. A ku ri yena lontsongo eka vona.

En la ajetreada ciudad de Nairobi, lejos de la apacible vida hogareña, vivía un grupo de jóvenes mendigos. Vivían el día a día como si no hubiera futuro. Una mañana, los chicos estaban empacando sus mantas después de dormir en la fría calle. Prendieron una fogata con basura para espantar el frío. Uno de los jóvenes del grupo era Magozwe. Era el más joven.


Vatswari va Matewu va lovile a ri na ntlhanu wa malembe. U yile a ya tshama na malume wa yena. Wanuna loyi a nga ri na mhaka na Matewu. A nga n’wi nyiki na swakudya swo enela. A n’wi tirhisa mitirho yo tika swinene.

Cuando los padres de Magozwe murieron, él sólo tenía cinco años de edad. Se fue a vivir con su tío. Pero Magozwe no le importaba a ese hombre. No le daba suficiente comida. Y lo hacía trabajar muy duro.


Loko Matewu a ringeta ku gungula a biwa. Loko a kombela ku ya exikolweni na kona a biwa. Ivi malume wa yena a ku, “U xiphukuphuku ngopfu wena u nge pasi.” Endzhaku ka malembe manharhu a karhi a xanisiwa, Matewu a kunguhata ku baleka ekaya. A sungula ku tshama eswitarateni.

Si Magozwe se quejaba o hacía preguntas, su tío le daba una golpiza. Cuando Magozwe le preguntó si podía ir a la escuela, su tío lo golpeó y le dijo, “eres demasiado estúpido para aprender”. Después de tres años de vivir así, Magozwe se escapó de la casa de su tío. Empezó a vivir en la calle.


Vutomi bya le switarateni bya vava na swona swifanyetana swo tala swa kayakaya ku kuma swakudya. Mikarhi yin’wana va khomiwa kumbe va biwa. Loko va vabya ku lava munhu wova pfuna. Ntlawa lowu wa vafana a wu tihanyela hi mali leyi va yi kumaka loko va famba va kombela na loko va xavisa tipulasitiki. Vutomi a byi tikisiwa ngopfu hi mitlawa leyi a yi tshamela ku lwa leswaku va ta lawula ndhawu yo karhi.

La vida en la calle era difícil y muchos de los niños tenían dificultades para conseguir comida día a día. Algunas veces los arrestaban, otras veces les daban golpizas. Cuando se enfermaban, no tenían quién los ayudara. El grupo de jóvenes dependía de lo poco que recibían mendigando, de la venta de plásticos y del reciclaje. La vida era aun más difícil por las peleas con grupos rivales que querían tener el control de ciertas partes de la ciudad.


Siku rin’wana Mahewu a ha lava swakudya eka xichelathyaka a vona buku ya xitory ya khale no thyaka. A yi dzudza thyaka a yi chela esakeni ra yena. Masiku hinkwawo a humesa buku leyi a languta swifaniso. A nga koti ku hlaya.

Un día, Magozwe estaba escarbando los basureros y encontró un libro de cuentos viejo y destrozado. Le quitó el polvo y lo guardó en su bolsa. Todos los días, sacaba el libro y miraba las ilustraciones. Pero no sabía cómo leer las palabras.


Swifaniso swa xitori lexi a swi ri swa jaha leri nga kula ri va muhahisi swa swihahampfhuka. Mahewu a hamba a lorha a karhi a hahisa swihahampfhuka. Mikarhi yin’wana a tivona ku ri yena jaha leri nga eka xitori.

Las ilustraciones contaban la historia de un chico que creció y se convirtió en piloto. Magozwe fantaseaba con ser piloto. A veces, se imaginaba que él era el chico de la historia.


Siku rin’wana a ku titimela swinene loko Mahewu a yimile etlhelo ka patu a karhi a kombela. Wanuna un’wana a n’wi tshinelela. “Kunjhani? Hi mina Tomasi. Ndzi tirha kwala kusuhi laha u nga kumaka swo miyeta nyoka.” Ku vula wanuna. U kombetile yindlu yin’wana ya xitshopana ya lwangu ra bulu. “Ndzi tshemba leswaku u nga ta ku kuma swakudya. Mahewu a languta wanuna, a languta yindlu. “Kumbexana.” Ku vula Mahewu a karhi a famba.

Hacía frío y Magozwe estaba mendigando en la calle. Un hombre se le acercó. “Hola, soy Thomas. Trabajo cerca de aquí, en un lugar donde podemos darte comida,” dijo el hombre. Apuntaba hacia una casa amarilla con techo azul. “Ojalá vayas pronto a buscar comida” le dijo. Magozwe miró al hombre, y después miró la casa. “Quizá”, dijo, y se fue.


Eka tinhweti leti landzelaka, Mahewu a tshamela ku vona Tomasi. Tomasi a rhandza ku vulavula na vanhu exitarateni. Tomasi a tlhela a yingisela na swirilo swa vanhu. A nga heli mbili, a nga rhukani na swona a hlonipha. Van’wana va vafana va vo pfumala matswari va sungule ku fambela endlwini ya xitshopana na lwangu ra bulu ku kuma swakudya nanhlikanhi.

Con el paso de los meses, los jóvenes mendigos se acostumbraron a la presencia de Thomas. Él disfrutaba hablar con la gente, especialmente con los mendigos. Thomas escuchaba las historias de sus vidas. Era serio y paciente, y nunca maleducado ni irrespetuoso. Algunos de los chicos empezaron a ir a la casa amarilla y azul a buscar comida al mediodía.


Mahewu a tshamile endleleni a karhi a languta buku ya yena ya swifaniso loko ku ta humelela Tomasi a fika a tshama etlhelo ka yena. “Xana buku leyi yi vulavula hi yini?” ku vutisa Tomasi. “Hi jaha leri nga va muhahisi wa swihahampfhuka.” Ku hlamula Mahewu. “Vito raj aha ra kona i mani” Ku vutisa Tomasi. “A ndzi tivi, a ndzi swi koti ku hlaya.” Ku vula Mahewu.

Magozwe estaba sentado en la calle mirando su libro cuando Thomas vino y se sentó a su lado. “¿De qué trata la historia?” preguntó Thomas. “Trata sobre un chico que se convierte en piloto,” respondió Magozwe. “¿Cómo se llama el niño?” preguntó Thomas. “No sé porque no sé leer,” dijo Magozwe en voz baja.


Loko va hlangana kambe, Mahewu u sungurile ku hlamusela Tomasi xitori xa yena. A ku ri xitori xa leswi nga n’wi humelela loko a ha tshama na malume wa yena. Tomasi a nga vulavulanga ngopfu kambe o yingisela. A nga vuli leswaku Mahewu u fanele ku endla yini. Mikarhi yin’wana a va ta vulavula va karhi va tidyela endlwini ya lwangu ra bulu.

Cuando volvieron a reunirse, Magozwe le relató la historia de su vida a Thomas. Le habló de su tío y de por qué huyó de esa casa. Thomas no hablaba mucho, y no le decía a Magozwe qué hacer, pero siempre le escuchaba con atención. Algunas veces conversaban mientras comían en la casa del techo azul.


Loko siku ra ku velekiwa ra Mahewu hi fika, Tomasi u n’wi nyikile buku ya switori. A ku ri na xitori xa jaha ra le switandini leri nga kula ri hetelela ri duma hi ku tlanga bolo. Tomasi u hlayerile Mahewu xitori lexi ko hlaya swinene ku kondza ku fika siku rin’wana a ku: “Ndzi vona wonge i nkarhi w ova u ya exikolweni ku ya dyondza ku hlaya. U swi vona njhani?” Tomasi u vuye a hlamusela leswaku u tiva tindhawu to hlaya laha vana va nga tshamaka va tlhela va ya exikolweni.

Cuando Magozwe cumplió alrededor de diez años, Thomas le regaló un nuevo libro de cuentos. Era la historia de un niño de una aldea que creció y se convirtió en un famoso jugador de fútbol. Thomas le leyó esa historia a Magozwe en muchas ocasiones, hasta que un día le dijo, “Creo que ya es tiempo que vayas a la escuela y aprendas a leer. ¿Qué te parece?” Thomas le explicó que conocía un lugar donde los niños podían vivir e ir a la escuela.


Mahewu u vuye a ehleketa hi mhaka leyi y ova a ya exikolweni. Kambe a tlhela a ehleketa leswaku malume wa yena a nga va a nga hembi leswaku yena i xiphukuphuku na swona a nge dyondzi nchumu. Loko vo n’wi ba kwale xikolweni ke? A chava swinene. “Kumbe swi antswa ndzi titshamela kwala switarateni.” Ku hleketa Mahewu.

Magozwe pensó en este nuevo lugar y en ir a la escuela. Pero, ¿y si su tío tenía razón y era demasiado estúpido para aprender? ¿Y si volvían a darle golpizas en este nuevo lugar? Magozwe sintió miedo. “Quizá sea mejor seguir viviendo en la calle,” pensó.


U vuye a kombisa Tomasi leswi a chavaka swon. Kambe Tomasi u ringetile ku n’wi kombisa leswaku vutomi byi ta antswa swinene a nga chavi na nchumu.

Magozwe le habló de sus miedos a Thomas. Con el paso del tiempo, Thomas pudo asegurarle al chico que su vida iba a ser mejor en ese nuevo lugar.


Mahewu u vuye a ya nghena eka yindlu ya lwangu ra rihlaza. U fikile a tshama na majaha mambirhi. Eka yindlu leyi a ku tshama khume wa vana, Hahani Sindi na nuna wa yena, timbyana tinharhu, ximanga, na mbuti ya khale swinene.

Y así fue como Magozwe se fue a vivir a una habitación en una casa con techo verde. Compartía su habitación con otros dos chicos. Había un total de diez chicos viviendo en esa casa. Vivían junto a la tía Cissy y su esposo, tres perros, un gato y una vieja cabra.


Mahewu u vuye a sungula xikolo. A swi tika swinene. A fanele ku dyondza swo tala. Mikarhi yin’wana a lava na ku tshika. Kambe a ehleketa hi muhahisi wa swihahampfhuka na mutlangi wa bolo eka buku ya switori. Ku fana na vona, a nga tshikangi.

Magozwe empezó a ir a la escuela y fue difícil. Tenía mucho con qué ponerse al día. Muchas veces quiso rendirse. Pero pensaba en el piloto y en el jugador de fútbol de los libros. Al igual que ellos, Magozwe no se rindió.


Mahewu a titshamerile jarayini eka yindlu ya lwangu ra rihlaza a karhi a hlaya buku ya switori ya le xikolweni. Tomasi u fikile a tshama etlhelo ka yena. “Xana xitori xi vulavula hi yini?” ku vutisa Tomasi. “I xa mufana loyi a nga va mudyondzisi.” Ku hlamula Mahewu. “I mani vito ra jaha leri?” Ku vutisa Tomasi. “Vito ra yena i Mahewu.” Ku hlamula Mahewu a karhi a n’wayitela.

Magozwe estaba sentado en el patio de la casa del techo verde, leyendo un libro de cuentos de su escuela. Thomas se le acercó y se sentó junto a él. “¿De qué trata la historia?” preguntó Thomas. “Trata sobre un chico que se convierte en profesor,” respondió Magozwe. “¿Cómo se llama el chico?” preguntó Thomas. “Su nombre es Magozwe,” dijo Magozwe sonriendo.


Texto: Lesley Koyi
Ilustraciones: Wiehan de Jager
Translated by: Arnold Mushwana
Lengua: xitsonga
Nivel: Nivel 5
Fuente: Magozwe del African Storybook
Licencia Creative Commons
Esta obra está bajo una Creative Commons Atribución 4.0 Internacional.
Leer más cuentos nivel 5:
Opciones
Regresar a lista de cuentos Descargar PDF