Kgale, kgale basetsana ba bararo
ba ile ba sepela go ya go rwalela
dikgong.
Hace mucho tiempo, tres chicas salieron a buscar leña.
Letšatši le be le fiša tšhiri tšhiri,
gomme ba ya nokeng go ya go
rutha.
Ba ile ba raloka ga monate , ba
gašana ka meetse mola ba rutha ka
meetseng.
Hacía mucho calor, así que fueron a nadar al río. Jugaron, chapotearon, y nadaron en el agua.
Ge ba re phaphara!, ba lemoga gore
ešetše e le bošego.
Ba sepela ba boela motsaneng.
De repente, se dieron cuenta que era tarde. Corrieron hacia la villa.
Ge ba le kgaufši le gae , Nozibele a
swara molala wa gagwe.
A lemoga go re o lebetše pheta ya
gagwe.
“A re boeleng morago , ke a le
kgopela hle.”
Nozibele o ithapeletša go bagwera
ba gagwe.
Eupša bagwera ba gana ba re e
šetše e le bošego.
Cuando estaban cerca de casa, Nozibele se tocó el cuello y se dio cuenta que había olvidado su collar. “¡Por favor, acompáñenme a buscarlo!” ella les rogó a sus amigas. Pero sus amigas le dijeron que ya era muy tarde.
Nozibele a boela morago nokeng a
nnoši. O ile a hwetša pheta ya
gagwe a boela gae ka pela.
Ka ge e be e šetše e le bošego, go
be go le lefsifsi, o ile a timelelwa ke
tsela ya go ya gae.
Así que Nozibele regresó sola al río. Encontró su collar y se apresuró para regresar a casa. Pero se perdió en la oscuridad.
A sa le kgojana a bona go tuka
lebone ngwakong o mongwe.
O ile a phakišetša gona, a batamela
mojako a kokota.
A la distancia veía una luz que venía de una choza. Corrió hacia ella y tocó a la puerta.
O ile a makala ge mpša e le yona ye
bulago mojako.
“O nyaka eng”? Gwa botšiša mpša.
“Ke timetše gomme ke nyaka lefelo
la go robala.” Gwa realo Nozibele.
“Tsena, e se go bjalo ke tla go ja.”
Gwa realo mpša.
Para su sorpresa, un perro abrió la puerta y le preguntó, “¿Qué quieres?” “Estoy perdida y necesito un lugar para dormir,” respondió Nozibele. “¡Pasa si no te morderé!” dijo el perro. Así que Nozibele pasó.
Mpša ya re go Nozibele, “Nkapeele
dijo”
“Eupša ga sa ka ka apeela mpša
dijo.” Gwa araba Nozibele.
“ Apea, go se go bjalo ke tla go
loma.” Gwa realo mpša.
Nozibele a apeela mpša dijo.
Luego el perro dijo, “¡Cocina para mí!” “Pero nunca he cocinado para un perro antes,” ella le contestó. “¡Cocina, o te muerdo!” dijo el perro. Así que Nozibele cocinó un poco de comida para el perro.
Gomme mpša ya re “ Ntukišetše
malao”.
Nozibele a araba a re “Ga sa ka ka
lokišetša mpša malao”
“Ntukišetše malao, go se go bjalo
ke tla go ja”, gwa realo mpša.
Nozibele a lokišetša mpša malao.
Luego el perro dijo, “¡Haz la cama para mí!” Nozibele respondió, “Nunca he hecho la cama de un perro.” “¡Hazla, o te muerdo!” dijo el perro. Así que Nozibele hizo la cama.
Ka mehla , Nozibele o be a
swanetšwe ke go swiela , go apea le
go hlatšwetša mpša.
Ka letšatši le lengwe mpša ya re “
Nozibele, lehono ke swanetše go
etela bagwera ba bangwe ba ka.
“Ka moo o swiele ntlo, o apee dijo.
O hlatšwe dilo tša ka pele ke boa”.
Ella tenía que cocinar, barrer y lavar todos los días para el perro. Hasta que un día el perro le dijo, “Nozibele, hoy tengo que ir a ver a unos amigos. Barre la casa, prepara comida y lava mis cosas antes de que regrese.”
Ge mpša e fetša go tloga, Nozibele
a ntšha meriri e meraro mo hlogong
ya gagwe.
O ile a bea moriri o mo tee ka fase
ga mpete.
O mong a o bea ka morago ga
mojako.
Gomme o mong a o bea ka
lešakeng.
Gomme a kitimela gae ka lebelo le
legolo.
Tan pronto como el perro se fue, Nozibele se sacó tres cabellos de su cabeza y puso un cabello debajo de la cama, otro detrás de la puerta y uno en el corral. Después corrió a casa tan rápido como pudo.
Ge mpša e fihla gae, e ile ya nyaka
Nozibele.
“Nozibele o mo kae?”gwa goelela
mpša.
“Ke nna ye ka fase ga mpete” gwa
araba moriri wa mathomo.
“Nozibele o mo kae?” gwa goelela
mšpa.
“Ke nna ye ka morago ga mojako,”
gwa araba moriri wa boraro.
“Nozibele o mo kae”?,gwa goelela
mpša.
“ Ke nna ye ka lešakeng,” gwa
araba moriri wa boraro.
Cuando el perro regresó a casa, comenzó a buscar a Nozibele. “¡Nozibele, ¿dónde estás?!” el gritaba. “Aquí estoy, debajo de la cama,” dijo el primer cabello. “Estoy aquí, detrás de la puerta,” dijo el segundo cabello. “Estoy aquí, en el corral,” dijo el tercero.
Gomme mpša ya tseba ge Nozibele
a mo diretše makatika.
Gomme ya kitima ka lebelo nako e
telele go ya motseng.
Ge e fihla gabo Nozibele ya hwetša
bo butiagwe ba e letetše ka dikgati
tše kgolo
E rile ge e bona gore go hlafile, ya
tšhaba e sa lebelele morago. Ya ba
ge e le la mafelelo mpša e bonwa.
Entonces el perro se dio cuenta que Nozibele lo había engañado. El perro corrió, corrió y corrió hacia la villa. Pero los hermanos de Nozibele estaban esperándolo con palos grandes. El perro se fue corriendo y nunca nadie lo ha visto aparecerse de nuevo.