Moshilando oshinene shu udha omaipyakidhilo moNairobi, omwa kala okangundu kamati yaa na omalukalwa mpoka haa zi, onkalamwenyo ndjoka ya li ya yooloka thilu thilu konkalamwenyo ombwanawa yokegumbo. Esiku kehe ohaye li taamba ko ngaashi lye ya. Ongula yesiku limwe aamati mbaka oya li taa tonyo po iinguma yawo sho ya penduka polupanda lwa talala mpoka haa lala. Oya tema omulilo mendoloma lyiiyagaya opo ya huhulukwe. Mongundu yaamati omwa li gumwe omushonalela kwaayehe, gwedhina Magozwe.
En la ajetreada ciudad de Nairobi, lejos de la apacible vida hogareña, vivía un grupo de jóvenes mendigos. Vivían el día a día como si no hubiera futuro. Una mañana, los chicos estaban empacando sus mantas después de dormir en la fría calle. Prendieron una fogata con basura para espantar el frío. Uno de los jóvenes del grupo era Magozwe. Era el más joven.
Aakuluntu yaMagozwe oya si manga a li e na owala oomvula ntano. Magozwe okwa yi a ka kale puhekulu. Omulumentu nguka okwa li kee na ko nasha nokanona, ihe ka pe iikulya ya gwana. Okwa li wo he ka longitha iilonga oyindji niidhigu.
Cuando los padres de Magozwe murieron, él sólo tenía cinco años de edad. Se fue a vivir con su tío. Pero Magozwe no le importaba a ese hombre. No le daba suficiente comida. Y lo hacía trabajar muy duro.
Uuna Magozwe a ngongota nenge a pula sha, hekulu ohe mu dhenge. Ngele okwa pula ngele ota vulu okuya kosikola, hekulu ohe mu dhenge e ta ti: “Ngoye omugoya ito ka ilonga mo sha mosikola.” Konima yoomvula ndatu e li monkalo ndjika, Magozwe okwa fadhuka po e ta ka kala momapandaanda.
Si Magozwe se quejaba o hacía preguntas, su tío le daba una golpiza. Cuando Magozwe le preguntó si podía ir a la escuela, su tío lo golpeó y le dijo, “eres demasiado estúpido para aprender”. Después de tres años de vivir así, Magozwe se escapó de la casa de su tío. Empezó a vivir en la calle.
Onkalo yomomapandaanda oya li ondhigu naanona oyendji oya hupu shokadhila kombinga yiikulya. Poompito dhimwe oya mangwa po. Uuna taa ehama kapwa li ngoka e ya kwatha. Oya li haa hupu unene mokuhehela nenge mokulanditha oonayilona niinima yilwe yokulongululwa. Onkalamwenyo oya li hayi dhigupalekwa ishewe komalugodhi ngoka haga tukuka pokati kaamati uuna taa kondjele okukala pomahala gontumba.
La vida en la calle era difícil y muchos de los niños tenían dificultades para conseguir comida día a día. Algunas veces los arrestaban, otras veces les daban golpizas. Cuando se enfermaban, no tenían quién los ayudara. El grupo de jóvenes dependía de lo poco que recibían mendigando, de la venta de plásticos y del reciclaje. La vida era aun más difícil por las peleas con grupos rivales que querían tener el control de ciertas partes de la ciudad.
Esiku limwe Magozwe manga a li ta hadha mendoloma lyiiyagaya okwi itsu mo okambo okakulu kuuhokololo. Okwe ka pupula ekako e te ka tula moshako ye. Esiku kehe ohe ka kutha e ta tala omafano, oshoka ka li e shi okulesha.
Un día, Magozwe estaba escarbando los basureros y encontró un libro de cuentos viejo y destrozado. Le quitó el polvo y lo guardó en su bolsa. Todos los días, sacaba el libro y miraba las ilustraciones. Pero no sabía cómo leer las palabras.
Ehokololo olya li tali popi kombinga yokamati hoka ka koko noka ningi omuhingindhila. Magozwe okwi itungile uugumbo andola a ninge wo omuhingindhila. Pethimbo limwe ohi ihalele andola oye a li okamati hoka ka popiwa mehokololo.
Las ilustraciones contaban la historia de un chico que creció y se convirtió en piloto. Magozwe fantaseaba con ser piloto. A veces, se imaginaba que él era el chico de la historia.
Okwa li kwa talala naMagozwe okwa li a thikama poompagiila dhondjila ta hehela. Omulumentu gumwe okwe ya puye. “Halow, ongame Thomas. Ohandi longo lwopopepi mpaka, pehala mpoka ngoye to vulu okumona iikulya.” Omulumentu osho a ti. Ye ta ulike egumbo eshunga li na iipeleki iimbulawu. “Ondi inekela oto ka ya ngaa kehala hoka wu ka mone iikulya?” Omulumentu te mu pula. Magozwe okwa tala komulumentu nopo nduno okegumbo ndyoka. “Ngiika,” Magozwe ta yamukula e ta pilamene ko e ta yi.
Hacía frío y Magozwe estaba mendigando en la calle. Un hombre se le acercó. “Hola, soy Thomas. Trabajo cerca de aquí, en un lugar donde podemos darte comida,” dijo el hombre. Apuntaba hacia una casa amarilla con techo azul. “Ojalá vayas pronto a buscar comida” le dijo. Magozwe miró al hombre, y después miró la casa. “Quizá”, dijo, y se fue.
Oomwedhi dha ka landula ko okamati kaa na kandjawo oka kala haka mono tuu Thomas olwindji pehala mpoka. Okwa li e hole okupopitha aantu, unene mboka yaa na mpoka haa zi noya kala owala momapandaanda. Thomas okwa li e hole okupulakena omahokololo goonkalamwenyo dhaantu. Okwa li hi itula mo ye omunambili, iha gandagula aantu ye oku na esimaneko. Aamati yamwe oya tameke okuya kegumbo lyolwaala olushunga niipeleki iimbulawu ya ka lye omwiha pethimbo lyomutenya.
Con el paso de los meses, los jóvenes mendigos se acostumbraron a la presencia de Thomas. Él disfrutaba hablar con la gente, especialmente con los mendigos. Thomas escuchaba las historias de sus vidas. Era serio y paciente, y nunca maleducado ni irrespetuoso. Algunos de los chicos empezaron a ir a la casa amarilla y azul a buscar comida al mediodía.
Magozwe okwa li a kuutumba polupanda ta tala omafano mokambo ke sho Thomas e ya e ta kuutumba puye. “Ehokololo otali popi kombinga yashike?” Thomas ta pula. “Otali popi kombinga yokamati ka ningi omuhingindhila.” Magozwe ta yamukula. “Edhina lyokamati olini?” Thomas ta pula ishewe. “Kandi shiwo, ngame kandi shi okulesha.” Magozwe osho a yamukula ta popile pevi.
Magozwe estaba sentado en la calle mirando su libro cuando Thomas vino y se sentó a su lado. “¿De qué trata la historia?” preguntó Thomas. “Trata sobre un chico que se convierte en piloto,” respondió Magozwe. “¿Cómo se llama el niño?” preguntó Thomas. “No sé porque no sé leer,” dijo Magozwe en voz baja.
Sho ya tsakanene ishewe, Magozwe okwa hokololele Thomas ehokololo lyonkalamwenyo ye. Olya li ehokololo lyahekulu naashoka she mu fadhukitha po. Thomas ina popya popya, ye ina lombwela Magozwe shoka ta ningi, okwa pulakene i itula mo. Ethimbo limwe oya kundathana manga taa li megumbo lyiipeleki iimbulawu.
Cuando volvieron a reunirse, Magozwe le relató la historia de su vida a Thomas. Le habló de su tío y de por qué huyó de esa casa. Thomas no hablaba mucho, y no le decía a Magozwe qué hacer, pero siempre le escuchaba con atención. Algunas veces conversaban mientras comían en la casa del techo azul.
Pevalo lye sho a gwanitha oomvula omulongo, Thomas okwe mu pe okambo okape kuuhokololo. Oka li taka popi kombinga yokamati kokomikunda hoka ka koko e taka ningi omudhanitanga dhingi a simana. Thomas okwa lesha ehokololo ndyoka olwindjilwindji. Navulwa esiku limwe okwa ti kuye, “Otandi dhiladhila olyo ethimbo ngashingeyi wu ye kosikola wu ki ilonge okulesha. Oto dhiladhila ngiini?” Thomas okwe mu fatululile kutya oku shi ehala limwe mpoka aanona taa vulu okukala haa zi sho taa yi kosikola.
Cuando Magozwe cumplió alrededor de diez años, Thomas le regaló un nuevo libro de cuentos. Era la historia de un niño de una aldea que creció y se convirtió en un famoso jugador de fútbol. Thomas le leyó esa historia a Magozwe en muchas ocasiones, hasta que un día le dijo, “Creo que ya es tiempo que vayas a la escuela y aprendas a leer. ¿Qué te parece?” Thomas le explicó que conocía un lugar donde los niños podían vivir e ir a la escuela.
Magozwe okwa li ta dhiladhila kombinga yehala ndika epe, nokombinga yokuya kosikola. Pamwe hekulu okwa li e li mondjila sho a tile ye omugoya ite ki ilonga sha mosikola? Pamwe otaye ke mu dhenga pehala epe? Okwa li a tila. “Pamwe oshihwepo okukala owala momapandaanda,” osho a dhiladhila.
Magozwe pensó en este nuevo lugar y en ir a la escuela. Pero, ¿y si su tío tenía razón y era demasiado estúpido para aprender? ¿Y si volvían a darle golpizas en este nuevo lugar? Magozwe sintió miedo. “Quizá sea mejor seguir viviendo en la calle,” pensó.
Okwa lombwele Thomas uumbanda we. Ethimbo nethimbo Thomas okwa kala te mu kumike kutya onkalamwenyo ohayi vulu okukala ombwanawa ngele a yi pehala epe.
Magozwe le habló de sus miedos a Thomas. Con el paso del tiempo, Thomas pudo asegurarle al chico que su vida iba a ser mejor en ese nuevo lugar.
Magozwe okwa mono olukalwa olupe mondunda yi li megumbo lyiipeleki ya ziza. Okwa li ye li mondunda yimwe naamati ooyakwawo ye li yaali. Aanona ayehe kumwe oya li ye li omulongo mboka haa zi megumbo ndyoka. Oya li mo nomukulukadhi edhina lye Cissy nomusamane gwe, oombwa ndatu, okambishi noshikombo oshikulupe.
Y así fue como Magozwe se fue a vivir a una habitación en una casa con techo verde. Compartía su habitación con otros dos chicos. Había un total de diez chicos viviendo en esa casa. Vivían junto a la tía Cissy y su esposo, tres perros, un gato y una vieja cabra.
Magozwe okwa tameke osikola nosha li oshidhigu. Okwa li a thigala po noonkondo. Pethimbo limwe okwa li a teka omukumo nokwa hala oku yi etha po. Ashike okwa dhiladhila ehokololo lyomuhingindhila nomudhanitanga. Ngaashi tuu yo, naye ina hala wo okuteka omukumo.
Magozwe empezó a ir a la escuela y fue difícil. Tenía mucho con qué ponerse al día. Muchas veces quiso rendirse. Pero pensaba en el piloto y en el jugador de fútbol de los libros. Al igual que ellos, Magozwe no se rindió.
Magozwe okwa li a kuutumba molugumbo lwegumbo lyiipeleki ya ziza konima yootundi, ta lesha okambo kuuhokololo. Thomas okwe ya e ta kuutumba pooha dhe. “Ehokololo otali popi kombinga yashike?” Thomas ta pula. “Otali popi kombinga yokamati hoka ka ningi omulongisikola,” Magozwe ta yamukula. “Edhina lyokamati olini?” “Edhina lyako olyo Magozwe,” Magozwe ta yamukula neimemeho.
Magozwe estaba sentado en el patio de la casa del techo verde, leyendo un libro de cuentos de su escuela. Thomas se le acercó y se sentó junto a él. “¿De qué trata la historia?” preguntó Thomas. “Trata sobre un chico que se convierte en profesor,” respondió Magozwe. “¿Cómo se llama el chico?” preguntó Thomas. “Su nombre es Magozwe,” dijo Magozwe sonriendo.