下载 PDF
返回故事列表

Peu Ye Nnyanennyane 一粒小种子:旺加里·马塔伊的故事

作者 Nicola Rijsdijk

插图 Maya Marshak

译文 Nal’ibali

语言 北索托语

级别 3级

将整故事念出来 本故事尚未有语音版。


Mo motseng, metheošeng ya Mount Kenya kua East Africa, mosetsana yo monnyane o be a šoma ka mašemong le mmagwe.

在东非肯尼亚山的山腰上,有一座小村庄,村庄里有一个小女孩和妈妈一起在田里劳作,这个女孩叫旺加里。


Wangari o be a rata go ba ka ntle. Ka tšhemong ya dijo ya gabo o be a epa mabu ka sabole ya gagwe. O be a šitlela dipeu tše dinnyanenyane mmung wa borutho.

旺加里很喜欢呆在户外。在她家的农田里,旺加里用弯刀劈开土地,把小种子播撒到温暖的泥土里。


Nako ye a e ratago kudu mo letšatšing ke mathapama. Ge go be go fifetše kudu dimela di sa bonale, Wangari o be a tseba gore ke nako ya go gae.

她一天中最喜欢的时候就是日落时分。当天黑了,看不到花花草草时,旺加里就知道她该回家了。她走在农田里的小路上,还要过几条河。


Wangari e be e le ngwana wa bohlale gomme a fela pelo ya go ya sekolong. Efela mmagwe le tatagwe ba be ba sa nyake a eya ka ge ba nyaka a ba thuša ka gae.

旺加里是个聪明的孩子,她迫不及待地想要去上学,但是她的父母希望她能在家,帮着干农活。当旺加里七岁的时候,她的哥哥说服了父母,让旺加里去上学。


O be a rata go ithuta!

旺加里太喜欢学习了。旺加里读了很多书,学到很多知识。她的成绩非常好,最后收到了美国大学的录取信,邀请她去美国读书。旺加里太兴奋了,她真想去世界各地走走看看。


Kua yunibesithing ya Amerika, Wangari o ithutile dilo tše dintši tše diswa. O ithutile ka ga dimela, le ka fao di golago ka gona. O ile a gopola ka fao a gotšego ka gona: a bapala meraloko le bana ba gabo ba bašemane meriting ya mehlare ka lešokeng le le botse la Kenya.

在美国的大学里,旺加里学到了很多新鲜事物。她研究植物,以及它们的生长过程。她想起她自己是怎么长大的:她和兄弟们在美丽的肯尼亚森林里玩耍。


Ge a be a ithuta go ya pele, o be a lemoga kudu ka fao a ratago batho ba Kenya ka gona. O be a nyaka gore ba thabe ba be ba lokologe.

她学得越多,就越热爱肯尼亚人民。她想要帮助肯尼亚人民过上自由、快乐的生活。她学得越多,就越想念自己在非洲的家乡。


O ile go fetša dithuto tša gagwe a boela Kenya. Efela naga ya gabo e be e fetogile. Naga e be e na le dipolase tše dikgolokgolo. Basadi ba be ba se na dikgong tša go dira mello ya go apea.

当旺加里完成学业时,她回到了肯尼亚,但是她的祖国已经今非昔比了。大地上建起了农场,妇女们找不到柴火做饭。人们过着穷苦的日子,孩子们饥肠辘辘。


Wangari o be a tseba seo a ka se dirago. O rutile basadi go bjala dimela ka dipeu.

旺加里知道自己要做什么。她教妇女们如何用种子种出大树。妇女们卖树赚钱,补贴家用。妇女们都很高兴。旺加里使她们觉得自己变得坚强勇敢了。


Ge nako e dutša e sepela, mehlare ye meswa e ile ya fetoga mašoka, gomme dinoka tša thoma go elela gape. Molaetša wa Wangari wa phatlalala Afrika.

时光飞逝,小树长成了参天大树,又汇聚成了森林,河水穿流而过。旺加里的办法传遍了非洲。今天,因为旺加里当初的种子,已经长出了几百万棵大树。


Wangari o šomile ka maatla. Lefaseng ka bophara batho ba ile ba lemoga seo, gomme a fiwa sefoka sa go tuma. Se bitšwa Nobel Peace Prize, gomme e bile mosadi wa Afrika wa mathomo wa go se hwetša.

旺加里努力工作,引起了全世界的注意,人们授予她诺贝尔和平奖,她是非洲第一位获得这份殊荣的女性。


Wangari o ile a hlokagala ka 2011, efela ka mehla ge re bona mohlare o mobotse re ka mo gopola.

旺加里在2011年去世,但是每次我们看到大树时,都会想起这位杰出的女性。


作者: Nicola Rijsdijk
插图: Maya Marshak
译文: Nal’ibali
语言: 北索托语
级别: 3级
出处: 原文来自非洲故事书A Tiny Seed: The Story of Wangari Maathai
共享创意授权条款
本着作系采用共享创意 署名 4.0 未本地化版本授权条款授权。
选项
返回故事列表 下载 PDF