下载 PDF
返回故事列表

Okambuto okashonashona: Ehokololo lyaWangari Maathai 一粒小种子:旺加里·马塔伊的故事

作者 Nicola Rijsdijk

插图 Maya Marshak

译文 Rachel Nandjembo

配音 Rachel Nandjembo

语言 恩东加语

级别 3级

将整故事念出来

播放速度

自动念故事


Momukunda gumwe gu li molusilu lwondundu onene yomuKenya muAfrika lyokuuzilo, omwa li mwa kala okakadhona okashona hoka ka li haka longo nayina momapya. Edhina lyako Wangari.

在东非肯尼亚山的山腰上,有一座小村庄,村庄里有一个小女孩和妈妈一起在田里劳作,这个女孩叫旺加里。


Wangari okwa li e hole okukala pondje. Okwa li ha papula okakunino kawo netemo e ta kunu oombuto mevi epyu.

旺加里很喜欢呆在户外。在她家的农田里,旺加里用弯刀劈开土地,把小种子播撒到温暖的泥土里。


Ethimbo ndyoka a li e hole unene ethimbo lyokongulohi sho etango opo owala lya yi mo. Shampa kwa luudha niimeno kee yi wete we, ye opo ta dhimbulukwa okuya kegumbo. Oha landula ihe okandjila kokoompadhi hoka ka taakana omapya, ta taaguluka okapompolonga e ta yi kegumbo.

她一天中最喜欢的时候就是日落时分。当天黑了,看不到花花草草时,旺加里就知道她该回家了。她走在农田里的小路上,还要过几条河。


Wangari okakadhona ka li okanandunge noka li ka halelela oku ka tameka enongelo. Ashike yina nahe oya li ya hala a kale pegumbo te ya yakula. Sho a gwanitha oomvula heyali, omumwayinamati omukuluntu okwa indile aakuluntu yawo ye mu ethe a ye kenongelo.

旺加里是个聪明的孩子,她迫不及待地想要去上学,但是她的父母希望她能在家,帮着干农活。当旺加里七岁的时候,她的哥哥说服了父母,让旺加里去上学。


Wangari okwa li e hole okwiilonga! Okwi ilongo iinima oyindji membo kehe ndyoka a lesha. Okwa piti nawa mosikola nokwa li nokuli a pewa ompito opo e ki ilonge koAmerica. Wangari okwa li a nyanyukwa noonkondo! Okwa li a hala okutseya oshindji kombinga yuuyuni.

旺加里太喜欢学习了。旺加里读了很多书,学到很多知识。她的成绩非常好,最后收到了美国大学的录取信,邀请她去美国读书。旺加里太兴奋了,她真想去世界各地走走看看。


MoUnivesity yAmerika Wangari okwi ilongo iinima oyindji iipe. Okwi ilongo iimeno nankene yo hayi koko. Okwa dhimbulukwa wo nkene ye a putuka: oha dhana naamwayinamati momizile dhomiti omiwanawa dhomomithitu dhaKenya.

在美国的大学里,旺加里学到了很多新鲜事物。她研究植物,以及它们的生长过程。她想起她自己是怎么长大的:她和兄弟们在美丽的肯尼亚森林里玩耍。


Mpoka pu thike ti ilongo, opo wo pwa li pu thike okukoka kwohole ye sho a li e hole aantu yokoshilongo shawo Aakenya. Okwa hala ya kale ya manguluka noya nyanyukwa. Mpoka pu thike ti ilongo opo wo pu thike ohokwe ye okuloola kegumbo kuAfrika.

她学得越多,就越热爱肯尼亚人民。她想要帮助肯尼亚人民过上自由、快乐的生活。她学得越多,就越想念自己在非洲的家乡。


Sho a mana neilongo lye, okwa galukile kegumbo koKenya. Ashike okwa adha oshilongo sha lunduluka. Okwa ndhindhilike omapya omanenenene ga taakana ga tsa ho naaho. Aakulukadhi kaye na we iikuni yokutema omililo dhokupaka po. Aantu oya hepa naanona oya sa ondjala.

当旺加里完成学业时,她回到了肯尼亚,但是她的祖国已经今非昔比了。大地上建起了农场,妇女们找不到柴火做饭。人们过着穷苦的日子,孩子们饥肠辘辘。


Wangari okwa dhiladhila mbala shoka e na okuninga. Okwa longo aakulukadhi okukuna omiti. Aakulukadhi oya landitha omiti ndhika e taa mono iimaliwa mbyoka ya longitha okulanda iipumbiwa yaanegumbo yawo. Aakulukadhi oya li ya nyanyukwa. Wangari e ya kwatha ya kale aapondoli naanankondo.

旺加里知道自己要做什么。她教妇女们如何用种子种出大树。妇女们卖树赚钱,补贴家用。妇女们都很高兴。旺加里使她们觉得自己变得坚强勇敢了。


Konima yethimbo, omiti ndhoka dha kunwa odha koko e tadhi ningi okuti. Omilonga nadho wo odha tameke okukunguluka omeya. Etumwalaka lyaWangari lya taandele miilongo iikwawo wo muAfrika. Monena oomiliyona dhomiti odha mene okuza mokankenya kaWangari.

时光飞逝,小树长成了参天大树,又汇聚成了森林,河水穿流而过。旺加里的办法传遍了非洲。今天,因为旺加里当初的种子,已经长出了几百万棵大树。


Wangari okwa longo nuudhiginini. Aantu muuyuni oya ndhindhilike iilonga ye nuupenda we nokwa pewa epapa lyesimaneko. Epapa ndika olya li lya ithanwa “Nobel Peace Prize,” epapa lyesindano.

旺加里努力工作,引起了全世界的注意,人们授予她诺贝尔和平奖,她是非洲第一位获得这份殊荣的女性。


Wangari okwa si momuvo 2011, ashike ethimbo kehe tatu tala omiti omiwanawa, otatu mu dhiladhila.

旺加里在2011年去世,但是每次我们看到大树时,都会想起这位杰出的女性。


作者: Nicola Rijsdijk
插图: Maya Marshak
译文: Rachel Nandjembo
配音: Rachel Nandjembo
语言: 恩东加语
级别: 3级
出处: 原文来自非洲故事书A Tiny Seed: The Story of Wangari Maathai
共享创意授权条款
本着作系采用共享创意 署名 4.0 未本地化版本授权条款授权。
选项
返回故事列表 下载 PDF