其他语言
中文
阿拉伯语
阿姆哈拉语
波兰语
波斯语
波斯语(阿富汗)
德语
俄语
法语
菲律宾语
韩语
孟加拉语
挪威语(书面)
挪威语(新)
旁遮普语
葡萄牙语
日语
斯瓦希里语
索马里语
土耳其语
乌尔都语
乌克兰语
西班牙语
意大利语
英语
粤语
越南语
藏语
更多语言…
返回故事列表
Wankoko ne Wakamunye
母鸡和老鹰
Ann Nduku
Wiehan de Jager
Robert Ssebukyu
本故事尚未有语音版。
Edda ennyo, Wankoko ne
Wakamunye baabeeranga
wamu mirembe n’ebinyonyi
ebirala byonna. Buli kimu
baakikoleranga wamu.
很久很久以前,母鸡和老鹰是好朋友。他们和其他的鸟儿住在一起,相安无事,但是他们都不会飞。
Olwali olwo enjala n’egwa.
Kamunye yalina okutambula
olugendo luwanvuko okufuna
ekyokulya. Yakomawo
ng’akooye nnyo. Wakamunye
kye yava agamba nti,
“Wateekwa okubeera engeri
ennyangu ey’okutambula.”
有一天,他们住的地方发生了饥荒。老鹰要走很远很远的路才能找到食物。她回来的时候看起来非常疲倦。老鹰说:“这样走太累了!肯定有一种更省力的方法。”
Bwe bwakya ku makya Wankoko
yali afunye ekirowoozo ekirungi.
Yatandika okukuηηaanya
ebyoya by’ebinyonyi ebyali
byafa edda. Wankoko n’agamba
nti, “Tutunge ebyoya bino
tubigatte ku byaffe. Oboolyawo
kiyinza okutwanguyiza nga
tutambula.”
母鸡饱饱地睡了一觉,想到了一个好主意。她开始搜集其他鸟儿掉下来的羽毛,说:“让我们把这些羽毛都缝在我们身上吧,也许这样我们走路就不吃力了。”
Ku kyalo ekyo kyonna,
Wakamunye ye yekka eyalina
empiso era ye yasooka
okutunga.
Teyalwa n’abuuka ng’alina
ebiwaawaatiro ebirungi ddala
era n’alaba nga Wankoko
amulese wansi ddala. Wankoko
yatuuka n’akoowa okutunga.
Yateeka empiso ku kabada
n’agenda mu ffumbiro
okufumbira abaana be emmere.
老鹰是村庄里唯一一个有银针的,所以她第一个开始缝羽毛。她给自己做了一双非常漂亮的翅膀,做完之后,在母鸡头上飞来飞去。母鸡问老鹰借了针,但她很快就厌烦了缝纫。她把银针留在柜子上,跑到厨房里,给她的孩子做饭。
Wabula ebinyonyi ebirala byali
birabye Wakamunye n’abuuka.
Ebinyonyi byansaba Wankoko
empiso nabyo bitunge
ebiwawaatiro byabyo. Ebbanga
teryalwa ne wabaawo ebinyonyi
ebyali bibuukira mu bbanga.
其他的鸟儿看到老鹰飞得又高又远,非常羡慕。他们问母鸡借了银针,这样他们也可以给自己做翅膀了。过了不久,其他的鸟儿也都能上天飞翔了。
Ekinnyonyi ekyasembayo
okutuunga bwe kyakomyawo
empiso, Wankoko teyaliiwo.
Abaana ba Wankoko ne batwala
empiso ne batandika
okugizannyisa. Bwe baakoowa
okugizannyisa ne bagireka mu
musenyu.
当最后一只鸟儿归还银针的时候,母鸡不在家。她的孩子拿走了银针,玩来玩去。他们玩厌的时候,就把银针落在了沙地里。
Ku olwo emisana Wakamunye
yakomawo ewaka. Yabuuza
empiso ye gy’eri asobole
okutunga ebyoya ebyali bitadde
ng’ali ku lugendo lwe. Wankoko
yanoonya ku kabada, mu
ffumbiro, mu luggya naye nga
empiso terabikako.
那天下午,老鹰回来了,她问母鸡要回自己的银针,因为她要修补一些松散的羽毛。母鸡找遍了柜子、厨房和后院,都找不到银针。
Wankoko ne yeegayirira
Wakamunye nti, “Mpaayo
olunaku lumu bwe luti
nginoonye awo olyoke ate
oddemu obuuke onone
emmere.” Wakamunye
n’amugamba nti, “Nkuwadde
olunaku lumu lwokka. Empiso
bw’otoogirabea nga
onsasulamu omu ku baana bo.”
母鸡求老鹰:“再给我一天吧!明天你就能修补翅膀,飞着去找食物了。”老鹰说:“好,就一天。如果你找不到银针的话,你就要把一个孩子给我作为补偿。”
Wakamunye bwe yakomawo
enkeera, n’asanga Wankoko
ng’atakula mu musenyu
okunoonya empiso naye nga
tagiraba.
Wakamunye kye yava akka
wansi n’ayoolawo akaaana ka
Wankoko kamu n’akatwala.
N’okuva olwo Wakamunye buli
lw’ajja, asanga Wankoko atakula
okunoonya empiso.
第二天,老鹰来了,她看到母鸡正在沙地里翻来翻去,但是银针还是没有找到。老鹰从天上俯冲下来,抓了一只小鸡就飞走了。从那以后,无论老鹰什么时候出现,她都看到母鸡在沙地里找银针。
Wankoko buli lw’alaba ku
kisiikirize ky’ekiwaawaatiro kya
Wakamunye ng’alabula abaana
be ng’abugamba nti, “Muve
mangu mu kyangaala mugende
mkweke.” Nabwo nga buddamu
nti, “Naffe tetuli basiru, ka
tudduke.”
当母鸡在地上看到老鹰的影子时,她就警告自己的孩子:“快躲起来!别呆在这空旷干燥的地上。”孩子们回答她说:“我们不是傻瓜,我们会跑的。”
作者: Ann Nduku
插图: Wiehan de Jager
译文: Robert Ssebukyu