تحميل بصيغة PDF
العودة لقائمة القصص

Magozwe ماقزوي

كُتِب بواسطة Lesley Koyi

رسمة بواسطة Wiehan de Jager

بترجمة Aurelio da Costa

قرأه Aurelio da Costa, Vitalina dos Santos, Criscencia R. Da Costa Viana

لغة التيتومية

مستوى المستوى 5

سرد للقصة كاملة

سرعة القراءة

تشغيل تلقائي للقصة


Iha sidade Nairobi ne’ebé okupadu, dook husi uma ne’ebé iha karinu, moris labarik mane sira ne’ebé la iha uma. Sira simu loron loron hanesan baibain. Iha dadeer ida, labarik mane sira ne’e haloot hela sira nia biti depois de toba kalan iha pavimentu leten. Atu hasees husi anin ninia malirin sira sunu ahi ho fóer sira. Entre labarik mane sira ne’e mak labarik ida naran Magozwe. Nia mak ho idade ki’ik loos.

في مدينة نيروبي الصاخبة، بعيداً عن الحياة العائلية ودفئها، يعيش مجموعة من الصبيان بدون مأوى. كانوا يستقبلون كل يوم كما يأتي، لا أمل لهم فيه. وفي صباح أحد الأيام، أخذ الأطفال يحزمون حصائرهم بعد النوم على الأرصفة الباردة، ثم أشعلوا ناراً مما وجدوه من قمامة لمقاومة البرد. كان ماقزوي أحد هؤلاء الصبيان وكان أصغرهم سناً.


Magozwe ninia inan-papa mate bainhira nia ho tinan 5 de’it. Nia ba hela ho ninia tiu. Nia tiu la tau matan ba nia. Nia la fó hahán natoon ba Magozwe. Nia halo labarik mane ne’e servisu todan barak tebes.

كان ماقزوي يبلغ من العمر خمس سنوات عندما توفي والداه، فانتقل للعيش مع خاله. لكن هذا الرجل لم يكترث بالطفل ولم يوفر له القدر الكافي من الطعام كما كان يجبره على القيام بأعمال شاقة.


Ninia tiu baku, se Magozwe lamenta ka husu buat ruma. Bainhira Magozwe husu se nia bele ba eskola, ninia tiu baku nia no dehan “O beik tebes atu aprende sa de’it.” Depois de tinan 3 hetan tratamentu sira hanesan ne’e, Magozwe halai sai sees husi nia tiu. Nia komesa hela iha estrada.

وكان أيضاً يضربه كلما استفسر ماقزوي عن أمر أو تذمر من كثرة العمل. وعندما طلب ماقزوي من خاله أن يسمح له بالذهاب إلى المدرسة ضربه من جديد قائلا: “أنت غبي جدا ولن تتعلم أي شيء”. وبعد ثلاث سنوات من هذه المعاملة القاسية، هرب ماقزوي من خاله وبدأ يعيش في الشارع.


Moris iha estrada difisil tebes no labarik sira ne’e barak hetan difikuldade atu hetan hahán. Dalaruma sira hetan kastigu, dalaruma mós sira hetan baku. Bainhira sira moras, laiha ema ida atu ajuda sira. Grupu sira ne’e depende ba osan oituan sira ne’ebé sira hetan husi ema seluk ne’ebé sira husu, no husi fa’an plastik no halo resiklajen sira seluk. Moris ne’e difisil liu tan tanba baku malu ho grupu sira seluk ne’ebé hakarak kontrola parte balun husi sidade nian.

كانت الحياة في الشارع صعبة وكان أغلب الأطفال يعانون يومياً من أجل لقمة العيش. فكانت الشرطة تلقي عليهم القبض أحياناً، وأحياناً أخرى كانوا يتعرضون للضرب. وكانوا إذا ما مرضوا لا يجدون من يقدم لهم يد المساعدة. كانت مجموعة الأطفال تعتمد على النزر القليل من المال الذي كانوا يحصلون عليه من التسول ومن بيع البلاستيك ومواد أخرى مما تقع إعادة تدويره. كانت الحياة تزداد صعوبة خاصة بسبب المعارك التي تحدث بين جماعات الأطفال المتنافسة من أجل السيطرة على أحياء المدينة.


Loron ida bainhira Magozwe buka hela hahán iha lixu fatin, nia hetan livru istória tuan naklees ida. Nia hamoos rai-rahun husi livru ne’e no tau iha ninia pasta. Loron loron tuir mai nia sei hasai livru ne’e no haree ba imajen sira. Nia lahatene lee liafuan sira ne’e.

وفي يوم من الأيام، بينما كان ماقزوي يبحث في صناديق القمامة عن شيء يأكله، إذ به يجد مجموعة قصص رثة ممزقة. قام ماقزوي بتنظيف القصص من الأوساخ ووضعها في جرابه. وكان كل يوم يخرج الكتاب من كيسه وينظر إلى الصور، إذ لم يكن ماقزوي يعرف قراءة الكلمات.


Imajen sira ne’e konta istória kona-ba labarik mane ida ne’ebé boot sai pilotu ida. Magozwe dalaruma sei imajina sai hanesan pilotu ida. Dalaruma, nia imajina katak nia mak labarik ne’ebé iha istória ne’e nia laran.

كانت الصور تحكي قصة طفل نشأ ليكون طياراً. أصبح ماقزوي يمضي يومه حالماً بأن يكون طياراً، وكان من حين لآخر يرى نفسه مكان ذاك الولد الذي تصفه الصور.


Rai malirin no Magozwe hamriik iha dalan ninin hodi husu osan. Mane ida la’o hakbesika ba nia. “Ola, ha’u Tomas. Hau servisu besik iha ne’e, iha fatin ida ne’ebé o bele hetan buat balun atu han,” mane ne’e dehan. Nia hatudu ba uma kinur ida ho kaleng kor azul. “Hau espera o sei ba iha ne’ebá atu simu hahán balun?” nia husu. Magozwe haree ba mane ne’e, no depois nia dehan, “Talvez” no la’o sees tiha.

كان الجو بارداً وكان ماقزوي يقف متسولاً في الطريق عندما تقدم إليه رجل قائلا: “أهلاً… أنا توماس. أعمل قريباً من هنا، في مكان يمكن أن تجد فيه شيئاً تأكله”. وأشار بإصبعه إلى منزل أصفر ذي سقف أزرق، وسأل ماقزوي: “ألا ترغب في الذهاب إلى هناك لتناول بعض الطعام؟”. نظر ماقزوي إلى الرجل ثم إلى المنزل وقال: “ربما” وانصرف بعيداً.


Iha fulan hirak ne’ebé tuir mai, labarik mane sira ne’ebé laiha uma sempre haree bebeik Tomas. Nia gosta ko’alia ho ema sira, espesialmente ema sira ne’ebé hela iha estrada. Tomas rona ba istória moris husi ema sira ne’e. Nia seriu no pasiensia, nunka hatudu malrespeitu ka rude. Labarik mane sira ne’e balun komesa ba uma kor kinur ne’e atu simu hahán iha meiudia.

توالت الأشهر بعد ذلك، وتعود الأولاد المشردون على رؤية توماس يرتاد المكان الذي يتواجدون فيه. كان يحب الحديث إلى الناس، وخاصة من كانوا يعيشون في الشوارع. كان يستمع إلى قصص حياتهم. وكان جدياً، صبوراً، ولم يكن قاسياً أبداً ولا قليل الاحترام لهم. بدأ بعض الصبيان يترددون على المنزل ذي اللونين الأصفر والأزرق للحصول على ما يسد رمقهم عند منتصف النهار.


Magozwe tuur hela iha pavimentu haree ba ninia livru istória ne’e bainhira Tomas tuur iha ninia sorin. “Istoria ne’e kona-ba saida?” Tomas husu. “Istoria ne’e kona-ba labarik mane ida ne’ebé sai pilotu,” Magozwe responde. “Labarik mane ne’e ninia naran saida?” Tomas husu. “Hau lahatene, ha’u lahatene lee,” Magozwe dehan neneik.

كان ماقزوي يوما ما جالساً على الرصيف يتأمل كتاب الصور عندما جلس توماس لجانبه وسأله: “عما تحكي هذه القصة؟”. أجاب ماقزوي: “عن ولد أصبح طياراً”. قال توماس: “ما اسم هذا الولد؟” أجاب ماقزوي بهدوء: “لا أعرف. لا أستطيع القراءة”.


Bainhira sira hasoru malu Magozwe komesa konta ninia istória ba Tomas. Istória kona-ba ninia tiu no tansá nia halai sai husi uma. Tomas la ko’alia barak, no nia la dehan ba Magozwe saida mak nia tenke halo, maibé nia sempre rona didi’ak. Dalaruma sira sei ko’alia iha momentu sira han iha uma ho kaleng azul ne’e.

عندما تقابلا، بدأ ماقزوي يسرد قصته على توماس، قصته مع خاله وكيف هرب منه. لم يتكلم توماس كثيرا، ولم يُمْلِ على ماقزوي ما يجب عليه فعله، لكنه كان يصغي إليه بانتباه طوال الوقت. وكانا أحياناً يواصلان حديثهما بينما يتناولان الطعام في المنزل ذي السقف الأزرق.


Bainhira Magozwe iha tinan 10, Tomas fó ba nia livru istória foun ida kona-ba labarik husi foho ida ne’ebé sai jogadór tebe bola famozu bainhira nia sai boot. Tomas lee istória ne’e ba Magozwe dala barak. To’o iha loron ida nia dehan, “Ha’u sente to’o ona tempu atu o ba eskola no aprende atu lee. O nia hanoin oinsá?” Tomas esplika katak nia hatene fatin ida ne’ebé labarik sira bele hela ba no ba eskola.

وبحلول عيد ميلاد ماقزوي العاشر، أهداه توماس قصةً جديدةً. كانت القصة تحكي عن ولد نشأ في قرية ليصبح بعد ذلك لاعب كرة قدم مشهور. قرأ توماس القصة مرات عديدة لماقزوي، ثم قال له في أحد الأيام: “أظن أن الوقت قد حان لتذهب إلى المدرسة وتتعلم القراءة، ما رأيك؟” وأوضح له بأنه يعرف مكانا يمكن لأطفال الشوارع أن يقيموا فيه ويرتادوا المدرسة.


Magozwe hanoin kona-ba fatin foun ida ne’e no hanoin atu ba eskola. Karik ninia tiu loos duni no nia beik tebes atu aprende buat ruma? Oinsá se sira baku nia iha fatin foun ida ne’e? Nia ta’uk. “Karik di’ak liu atu hela de’it iha estrada,” nia hanoin.

فكر ماقزوي في هذا المكان الجديد وفي الذهاب إلى المدرسة وتساءل: “ماذا لو كان خاله على حق حينما نعته بالغبي؟ لن يستطيع تعلم أي شيء عند ذلك. ماذا لو قاموا بضربه في ذاك المكان الجديد؟” شعر ماقزوي بالخوف وقال محدثا نفسه: “قد يكون من الأفضل لي مواصلة العيش في الشارع”.


Nia fahe ho Tomas ninia ta’uk sira. Iha tempu hirak nia laran mane ne’e assegura bebeik ba labarik mane ne’e katak moris sei sai di’ak liu iha fatin foun ida ne’e.

أعلم ماقزوي توماس بمخاوفه. وبمرور الوقت طمأن توماس الصبي بأن الحياة قد تكون أفضل في المكان الجديد.


Entaun Magozwe muda ba iha kuartu ida iha uma ida ho kaleng verde. Nia hela iha kuartu ne’e hamutuk ho labarik mane nain rua seluk. Hamutuk iha labarik nain sanulu mak hela iha uma ne’e. Sira hela ho tia Cissy no ninia la’en, asu tolu, busa ida, no bibi katuas ida.

لذا انتقل ماقزوي للعيش بغرفة في منزل ذي سقف أخضر. تقاسم الغرفة مع صبيين آخرين. كان المنزل يضم عشرة أولاد إلى جانب العمة سيسي وزوجها وثلاثة كلاب وقطة وعنزة عجوز.


Magozwe komesa eskola no difisil duni. Nia presija aprende buat barak. Dalaruma nia hakarak atu para. Maibé nia hanoin kona-ba pilotu no jogadór bola iha livru istória sira nia laran ne’e. Hanesan ho sira, nia mó s la deziste.

بدأ ماقزوي الدراسة. كانت صعبة في البدء، وكان عليه أن يعمل جاهداً لتدارك ضعفه. مرت عليه لحظات يأس أراد فيها أن يغادر المكان لكنه كان في كل مرة يتذكر قائد الطائرة ولاعب كرة القدم اللذين تحكي عنهما القصص، وعقد العزم على ألا يغادر المدرسة وأن يواصل تعليمه.


Magozwe tuur hela iha jardin iha uma kor verde ne’e nian, lee hela livru istória ida husi eskola. Tomas sai mai no tuur iha nia sorin.” Istória ne’e kona-ba saida?” Tomas husu.” Nee kona-ba labarik mane ida ne’ebé sai manorin ida,” Magozwe responde. “Labarik ne’e naran saida?” Tomas husu. “Ninia naran Magozwe,” Magozwe hatan ho hamnasa.

وفي يوم من الأيام، كان ماقزوي جالسا في فناء المنزل ذي السقف الأخضر يقرأ قصة من المدرسة عندما أقبل توماس وجلس لجانبه سائلا: “عما تتحدث القصة؟” رد ماقزوي قائلا: “إنها تحكي عن صبي أصبح مدرسا” سأل توماس: “ما اسم هذا الصبي؟” أجاب ماقروي مبتسما: “اسمه ماقزوي”.


كُتِب بواسطة: Lesley Koyi
رسمة بواسطة: Wiehan de Jager
بترجمة: Aurelio da Costa
قرأه: Aurelio da Costa, Vitalina dos Santos, Criscencia R. Da Costa Viana
لغة: التيتومية
مستوى: المستوى 5
المصدر: Magozwe از القصص الأفريقية القصيرة
رخصة المشاع الإبداعي
تحت مجوز المشاع الإبداعي نَسب المُصنَّف 4.0 دولي کریتز کامنز به نشر رسید.
بیشتر بخوانید سطح 5 داستان ها:
خيارات
العودة لقائمة القصص تحميل بصيغة PDF